Zastupovali sme – súdne rozhodnutie z oblasti cudzineckého práva

Existencia rodinného života založeného manželstvom s občanom Slovenskej republiky môže predstavovať prekážku administratívneho vyhostenia cudzinca z tretej krajiny

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža 9/2016 zo dňa 27. júla 2016 zrušil rozhodnutie cudzineckej polície, ktorá administratívne vyhostila cudzinca, ktorý bol manželom občianky Slovenskej republiky a otcom občana Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky reflektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva a Súdneho dvora Európskej únie dospel k záveru, že administratívne vyhostenie nie je primeranou sankciou za neoprávnený vstup či neoprávnené zotrvanie cudzinca, ktorý je manželom/manželkou občana Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky. Uvedené závery platia v prípade, ak je dôvodom administratívneho vyhostenia výlučne skutočnosť, že takýto cudzinec neoprávnene vstúpil alebo neoprávnene zotrval na území Slovenskej republiky.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

„...Ak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí v prípade, že uprednostní záujem verejný, v rozhodnutí náležite odôvodniť prečo došlo k jeho uprednostneniu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža/2/2009 z 01.10.2011)

V tejto súvislosti bolo povinnosťou správneho orgánu zvážiť aj hľadisko súkromné, tak, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či administratívnym vyhostením žalobcu, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté jeho právo na súkromie a rodinný život na území Slovenskej republiky vzhľadom na to, že je manželom štátnej občianky Slovenskej republiky a otcom ich maloletého syna tiež štátneho občana Slovenskej republiky, o ktorého osobnú starostlivosť sa podľa prehlásení oboch manželov stará prevažne žalobca…

Odvolací súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej „Vychádzajúc z doktríny štrasburských orgánov je potrebné pri zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby skúmať jeho legalitu, legitimitu a proporcionalitu“. (I. ÚS 117/07). 

Pokiaľ ide o podmienku legitimity, tak ako už bolo vyššie uvedené (str. 15 tohto rozsudku) možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či je možné neoprávnený pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky subsumovať pod niektorý z pojmov charakterizujúcich legitímne záujmy spoločnosti, teda či je spáchanie priestupku legitímnym dôvodom pre zásah do žalobcových práv podľa čl. 8 Dohovoru. Takýto záver je možné vyvodiť zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-459/99, MRAX z 25.7.2002), podľa ktorého : „Právo vstupu na územie členských štátov štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý je manželom alebo manželkou štátneho príslušníka členského tretieho štátu, vyplýva (….) zo samotného rodinného vzťahu“. Súd tiež konštatoval, že právo Spoločenstva neoprávňuje členský štát „odmietnuť vydať povolenie k pobytu a prijať opatrenie k vyhosteniu voči štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, len z dôvodu, že vstúpil protiprávne na územie dotknutého členského štátu“ (bod 80). Súd v tejto súvislosti upozornil, že nedodržanie právnych formalít týkajúcich sa vstupu, pohybu a pobytu cudzincov nemôže samo o sebe aktivovať výhradu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia (bod 79). Tento záver nezbavuje členské štáty možnosti neoprávnený vstup cudzinca potrestať, sankcia však musí byť primeraná v zmysle judikatúry Súdneho dvora, takou je napríklad pokuta uložená v trestnom správnom, či správnom konaní (bod 77). V súvislosti so situáciou, keď vstúpil na územie členského štátu v súlade s právnymi prepismi, avšak po uplynutí platnosti víza územie neopustí, Súdny dvor konštatoval, že relevantné smernice síce oprávňujú členské štáty požadovať pre účely vydania povolenia k pobytu predloženia dokladu, na základe ktorého dotknutá osoba vstúpila na jeho územie, ale nestanoví, že by tento doklad mal byť stále v platnosti (bod 89). Napriek tomu, že zotrvanie na území členského štátu po skončení platnosti víza je porušením právnych predpisov, opatrenie o vyhostení z územia založené výlučne na tom, že uplynula doba platnosti víza, je sankciou zjavne neprimeranou (body 86 a 90). „Členský štát preto nemôže odmietnuť vydať povolenie k pobytu ani vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom alebo manželkou štátneho príslušníka členského štátu a ktorý vstúpil na územie tohto členského štátu, len z dôvodu, že pred tým, než požiadal o povolenie k pobytu, už uplynula doba platnosti jeho víza“(bod 91).“

(Rozsudok dostupný online dňa 2. februára 2018 na < http://merit.slv.cz/1SZa/9/2016,forced57029 >)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *