Aktuálne zmeny v Obchodnom zákonníku s účinnosťou od 01.01.2018

Rozšírenie spektra rozhodnutí o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka

Rozhodnutím o vylúčení podľa ustanovenia § 13a Obchodného zákonníka už nie je len rozhodnutie súdu, ale môže ním byť aj rozhodnutie iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom a zároveň osobitný predpis ustanovuje, že rozhodnutie tohto iného orgánu (napríklad daňového) je rozhodnutím o vylúčení. V súčasnosti však ešte nie je platná a účinná žiadna právna úprava, ktorá by upravovala možnosť vydať rozhodnutie o vylúčení iným orgánom ako súdom.

Porušenie obchodného tajomstva

V rámci transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know- how a obchodných informácií došlo zmenou ustanovenia § 51 Obchodného zákonníka k spresneniu a rozšíreniu definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. pričom pod pojem „porušenie“ sa subsumuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, Zároveň sú v tomto zákonnom ustanovení vymedzené druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva.

Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži

Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje procesné predpisy v občianskom práve. Ustanovenie § 55b Obchodného zákonníka obsahuje výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe. Zároveň je možné, aby namiesto neodkladného opatrenia súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadil rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva.

Faktický štatutár ako inštitút boja proti tzv. bielym koňom

Novozavedený inštitút tzv. faktického štatutára (§ 66 ods. 7 Obchodného zákonníka) zjavne smeruje proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), v prípadoch, ak je spoločnosť fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení. Takáto osoba, fyzická či právnická, pričom môže ísť aj o väčšinového spoločníka, podľa nových právnych pravidiel nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov. V prípade súdneho sporu nevzniká medzi zapísaných štatutárom a faktickým štatutárom nerozlučné procesné spoločenstvo.

Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby

Ustanovenie § 66aa Obchodného zákonníka ustanovuje inštitút zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby. Ide o spresnenie podmienok zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Právnym následkom je vznik zodpovednostného vzťahu priamo voči veriteľom spoločnosti s možnosťou jej priameho uplatnenia voči ovládajúcej spoločnosti. Zodpovednosti sa však ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti.

Nové podmienky pre zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti

S cieľom ochrany veriteľov spoločností sa stanovujú podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (§ 69 ods. 11 Obchodného zákonníka) Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov (záporné vlastné imanie), resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností. Registrový súd skúma splnenie týchto podmienok formálne. Zákonom je zároveň výslovne upravená zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, pokiaľ nato nie sú splnené zákonné podmienky.

Zákon zároveň ukladá povinnosť predložiť oznámenie  o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi. Zavádza sa tiež povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Z pohľadu audítora pôjde o uisťovanie služby vo vymedzenom rozsahu. Správa audítora sa následne povinne prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Slovenská komora audítorov už vydala v tejto súvislosti usmernenie č. 31/ISA/2017 týkajúce sa postupu audítora pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení obchodnej spoločnosti. Upravuje sa tiež povinnosť a lehota (30 dní) na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra.

Oprávnenia likvidátora

V prípadoch likvidácie spoločnosti, ak súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov, tento likvidátor po novom disponuje pri zisťovaní majetku spoločnosti kompetenciami obdobnými správcovi konkurznej podstaty, môže napríklad účinne žiadať o súčinnosť tretie osoby.

Kapitálový fond z príspevkov

Novela zavádza nové ustanovenie § 217a Obchodného zákonníka (kapitálový fond z príspevkov) ktoré rieši situáciu, keď je v kríze potrebné spoločnosť dofinancovať mimo základného imania jednoduchým spôsobom, a to cez kapitálové fondy spoločnosti (tzv. vklady mimo základného imania), ktoré sa tvoria z príspevkov akcionárov. Na splatenie príspevku do kapitálových fondov sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch. Príspevok nie je možné prerozdeliť medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo by sa v dôsledku tohto rozdelenia dostala do krízy. Podľa prechodných ustanovení sa nová právna úprava použije len na príspevky do kapitálového fondu (nie kapitálové fondy ako také)  poskytnuté po 1. januári 2018.

Skrátenie lehoty splatnosti partnerom verejného sektora

Subjekt zapísaný v registri partnerov verejného sektora je povinný plniť svoje peňažné záväzky z dodania tovaru alebo služieb, ktoré sú poskytované subjektu verejného práva, svojmu subdodávateľovi, do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia.

Súvisiace zmeny iných zákonov

Nepriamo bol cez tento zákon novelizovaný aj Trestný zákon, a to zavedením novej skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie. Na základe tejto právnej úpravy by malo byť trestne postihované konanie, výsledkom ktorého je prevod obchodnej spoločnosti na tzv. biele kone v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou. Postihovaní sú tak osoba, ktorá takýto prevod sprostredkuje, osoba, ktorá prevádza účasť na právnickej osobe na „bieleho koňa“, ako aj samotný „biely kôň“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *