Písomnosť v elektronickej komunikácii

Rozvoju digitálnych technológii sa museli prispôsobiť nie len občania, podnikatelia, či štátne orgány ale aj zákonodarcovia na celom svete. Jedným zo základných „výdobytkov“ digitálnej revolúcie je možnosť komunikovať prostredníctvom elektronických prostriedkov. Čo všetko môžeme považovať za písomnú formu, ktorá vznikla prostredníctvom elektronických prostriedkov?

Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje možnosť využívania elektronických prostriedkov vo viacerých právnych predpisoch, vrátane doručovania súdnych písomností (Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/327/2014). V zmysle § 105 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. „ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu“. Tiež majú súdy podľa § 100 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. okrem písomného predvolania na jednotlivé procesné úkony možnosť osobu predvolať aj telefonicky alebo inými vhodnými elektronickými prostriedkami, pričom ako dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti (predvolanie inak ako písomné) bude slúžiť písomný záznam v súdnom spise.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Medzi elektronické prostriedky v zmysle § 32 ods. 5 Daňového poriadku patrí aj elektronická osobná schránka (e – mail), čo akceptuje aj súdna prax (Najvyšší súd SR sp. zn. 5Asan/25/2019).

Čo však v prípade, ak sa dohodnete na predaji tovaru či dodaní služby „iba“ SMSkou alebo e-mailom? Ide iba o neformálnu alebo o písomnú formu dohody? Môžeme za písomnosť považovať aj dokument, resp. komunikáciu, ktorá nie je podpísaná elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, ale uskutočnila sa napríklad prostredníctvom SMS, e – mailu, či inou formu elektronických prostriedkov?
Aktuálne znenie § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ustanovuje: „písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.“

Na aktuálnu a bežnú prax reaguje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/3/2016, v ktorom je konštatované, že za písomnosť sa za splnenia určitých podmienok môže považovať aj zaslanie e-mailu, SMS alebo faxu, pričom základnou podmienkou je, aby došlo k zachyteniu textu právneho úkonu na hmotnom podklade, z ktorého je možné identifikovať obsah právneho úkonu a osobu, ktorá tento právny úkon urobila.

Správne použitie týchto podmienok má význam v rôznych životných situáciách, keďže z dôvodu urýchlenia komunikácie sa v SMSkách a e-mailoch objavujú uznania dlhov, predĺženia splatnosti, postúpenia pohľadávok, splátkové kalendáre a rôzne iné úkony zakladajúce, meniace alebo rušiace právne vzťahy medzi zmluvnými stranami. Následne je takáto komunikácia predkladaná ako súčasť dôkazného materiálu v prípadných súdnych sporoch. Preto jej treba venovať náležitú pozornosť a spoľahlivo posúdiť je skutočný právny význam.

Možnosť využívania elektronických prostriedkov pri komunikácii však neplatí výlučne, keďže v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak právny úkon nebol robený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný. Týka sa to predovšetkým právnych úkonov pri ktorých zákon vyžaduje úradne osvedčený podpis (podpis prevodcu na zmluve musí byť úradne osvedčený – § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Katastrálny zákon) alebo úkon vyhotovený formou notárskej zápisnice (zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí byť vyhotovená formou notárskej zápisnice – § 162 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník), či keď zákon vyžaduje kvalifikovaný elektronický podpis (podanie správcovi dane urobené elektronickými prostriedkami – § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok).