Články/Aktuality

Rozvoju digitálnych technológii sa museli prispôsobiť nie len občania, podnikatelia, či štátne orgány ale aj zákonodarcovia na celom svete. Jedným zo základných „výdobytkov“ digitálnej revolúcie je možnosť komunikovať prostredníctvom elektronických prostriedkov. Čo všetko môžeme považovať za písomnú formu, ktorá vznikla prostredníctvom elektronických prostriedkov? Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje možnosť využívania elektronických prostriedkov vo viacerých právnych predpisoch, vrátane doručovania súdnych písomností (Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/327/2014). V zmysle § 105 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. „ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu“. Tiež majú súdy podľa § 100 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. okrem písomného predvolania na jednotlivé procesné úkony možnosť osobu predvolať aj telefonicky alebo inými vhodnými elektronickými prostriedkami, pričom ako dôkaz na preukázanie tejto…

Rovnako, ako počas prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19, tak aj počas druhej vlny pandémie v Slovenskej republiky boli prijaté opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie vírusového ochorenia COVID-19. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili v skrátenom legislatívnom konaní dňa 14.01.2021 zákon č. 9/2021 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19. Tento zákon je účinný od 19.01.2021.   Neplynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt do 28.02.2021 Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. s účinnosťou od 19.01.2021 dochádza k dočasnému neplynutiu premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde. Uvedené platí odo dňa účinnosti tohto zákona čiže od 19.01.2021 až do 28.02.2021. Neplynutie sa týka aj lehôt, ktoré uplynuli po 31. decembri…

Okruh osobných údajov Vzhľadom na rozšírenie doterajšieho okruhu chránených osobných údajov, o ďalšie údaje najmä technického charakteru, akými sú IP adresa, lokalizačné údaje alebo súbory cookies, je nevyhnutné v prvom kroku zistiť, aké osobné údaje sú prevádzkovateľom spracúvané a či niektoré z nich spadajú do osobitnej kategórie osobných údajov. Účel spracúvania osobných údajov Získavané osobné údaje môžu byť spracúvané iba na výslovne uvedené a oprávnené účely. Účel spracúvania osobných údajov by mal byť obsiahnutý tak v záznamoch o spracovateľskej činnosti, ako aj v informáciách pre dotknutú osobu, súhlase so spracovaním osobných údajov, sprostredkovateľskej zmluve či bezpečnostnej dokumentácii. Spracúvanie osobných údajov na iné účely, než na aké boli získané (napríklad na účely marketingu) je bez právneho základu vylúčené. Právny základ spracúvania osobných údajov Spracúvanie osobných údajov je podľa novej právnej úpravy zákonné iba vtedy, ak je daný právny základ…

Rozšírenie spektra rozhodnutí o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka Rozhodnutím o vylúčení podľa ustanovenia § 13a Obchodného zákonníka už nie je len rozhodnutie súdu, ale môže ním byť aj rozhodnutie iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom a zároveň osobitný predpis ustanovuje, že rozhodnutie tohto iného orgánu (napríklad daňového) je rozhodnutím o vylúčení. V súčasnosti však ešte nie je platná a účinná žiadna právna úprava, ktorá by upravovala možnosť vydať rozhodnutie o vylúčení iným orgánom ako súdom. Porušenie obchodného tajomstva V rámci transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know- how a obchodných informácií došlo zmenou ustanovenia § 51 Obchodného zákonníka k spresneniu a rozšíreniu definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. pričom pod pojem „porušenie“ sa subsumuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, Zároveň sú v tomto zákonnom ustanovení…

K účinnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie nedôjde, ak súdny exekútor poverí jeho doručením inú osobu (zamestnávateľa povinného), keďže sa jedná o nezákonný postup, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 04.07.2017, sp.zn. III. ÚS  212/2017 označil v praxi častokrát bežné doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému prostredníctvom zamestnávateľa za nezákonný postup, a to z dôvodu, že zákon  (máme na mysli Exekučný poriadok a procesný predpis – aktuálne Civilný sporový poriadok) nedovoľuje zamestnávateľovi „suplovať“ súdneho exekútora pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie.  Z tohto nálezu ústavného súdu potom vyplýva, že ak súdny exekútor v rozpore so zákonom poverí zamestnávateľa k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie, potom sa takéto doručenie nemôže považovať za účinné. Nález ústavného súdu je prelomový v tom, že označuje bežnú prax súdnych exekútorov pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie za nezákonný postup nemajúci oporu v právnych predpisoch.…

Existencia rodinného života založeného manželstvom s občanom Slovenskej republiky môže predstavovať prekážku administratívneho vyhostenia cudzinca z tretej krajiny Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža 9/2016 zo dňa 27. júla 2016 zrušil rozhodnutie cudzineckej polície, ktorá administratívne vyhostila cudzinca, ktorý bol manželom občianky Slovenskej republiky a otcom občana Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky reflektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva a Súdneho dvora Európskej únie dospel k záveru, že administratívne vyhostenie nie je primeranou sankciou za neoprávnený vstup či neoprávnené zotrvanie cudzinca, ktorý je manželom/manželkou občana Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky. Uvedené závery platia v prípade, ak je dôvodom administratívneho vyhostenia výlučne skutočnosť, že takýto cudzinec neoprávnene vstúpil alebo neoprávnene zotrval na území Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „...Ak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného…

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby, účastníkom ktorej je verejný poskytovateľ zriadený obcou alebo vyšším územným celkom, nie je spotrebiteľskou zmluvou Medzi žalobcom (zariadenie sociálnych služieb zriadené vyšším územným celkom) a žalovaným (prijímateľ sociálnej služby) vznikol spor o otázke, či zmluva o poskytovaní sociálnej služby je zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvej inštancie posúdil túto otázku tak, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Túto otázku riešil aj odvolací súd s nasledovným záverom: „Ďalšia zásadná odvolacia námietka žalovanej sa týkala ňou tvrdenej spotrebiteľskej povahy zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná mala za to, že žalobca ako poskytovateľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Obdobnú definíciu dodávateľa obsahuje čl. 2…

Rozhodnutie o odmietnutí priznania postavenia účastníka V tomto článku rozoberáme povinnosť správneho orgánu vydať rozhodnutie o tom, že určitá osoba nie je účastníkom správneho konania, ak správny orgán dospeje k takému skutkovému a právnemu záveru. Ďalej v článku upriamime pozornosť na povinnosť správneho orgánu náležite zistiť okolnosti rozhodujúce pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Budeme sa tiež venovať otázke preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníctva súdom v rámci správneho súdnictva. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku týkajúcom sa účastníctva v stavebnom konaní účastníkom správneho konania je vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako "správny poriadok") aj "ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až…

Účastníctvo v stavebnom a územnom konaní Vymedzenie účastníka podľa § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako "správny poriadok"), ktorá znie "účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.", sa uplatní aj na vymedzenie účastníkov v územnom a stavebnom konaní, ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Sžp21/2012 z 27.06.2013 (Mochovce). Definícia účastníctva je v právnych predpisoch Slovenskej republiky rozdrobená medzi všeobecnú právnu úpravu (§ 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)) a osobitnú právnu úpravu jednotlivých druhov správnych konaní (napr. § 34 a § 59 stavebného zákona, § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988…

Článok je venovaný problematike umiestňovania a povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení najmä tzv. billboardov/bigboardov s dôrazom na ústavnoprávne hľadisko právnej úpravy umiestňovania billboardov na úrovni obcí a otázke možného zásahu do vlastníckeho práva schváleným územným plánom. I. Relevantná právna úprava umiestňovania billboardov (t.j. informačných, reklamných a propagačných zariadení) Povoľovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení vykonáva stavebný úrad, ktorým je podľa ustanovenia § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "stavebný zákon") obec.  Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.…