Články/Aktuality

Stará stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností

Prelom 20. a 21. storočia sa zvykne označovať aj ako obdobie najväčšieho progresu, moderných technológií a digitalizácie. Modernizácia sa preukazuje nielen v športe, vyvíjaní inteligentných zariadení, či stavebníctve, ale aj v evidenčných systémoch. Jedným z nich je aj kataster nehnuteľností, ktorý bol na území Slovenskej republiky zriadený 1. januára 1993 prijatím zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností s cieľom zabezpečiť poriadok v evidencii nehnuteľností. Dovtedy platil zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, pri ktorom mali zápisy práv k nehnuteľnostiam len evidenčný charakter, čím nemali vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Aj to bol dôvod prečo sa zápisy práv do evidencie nehnuteľností zo strany zainteresovaných subjektov zanedbávali[1] a štát bol nútený zaviesť jednotný model evidencie nehnuteľností, ktorý slúži nie len na evidenčné účely, ale je aj dôležitým informačným systémom, ktorý prispieva k ochrane právnych vzťahov, slúži na…
Read More

Cena za dielo (podľa Občianskeho zákonníka)

Jednou z dôležitých náležitostí zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka je dojednanie ceny za vykonanie diela. Režimy, v rámci ktorých si zmluvné strany môžu cenu za vykonanie diela dojednať, sú v zásade tri, a to (1) cenu možno určiť pevnou sumou, (2) ak cenu nemožno určiť pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom, alebo (3) cenu možno určiť podľa rozpočtu. Správna voľba režimu ceny za vykonanie diela je dôležitá na uplatnenie prípadných nárokov, ktoré Občiansky zákonník s tým-ktorým režimom spája. V prípade ceny určenej odhadom platí, že ak má zhotoviteľ mať pri jej podstatnom prekročení nárok na zaplatenie tohto prekročenia, musí na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu. Objednávateľ, naopak, má po oznámení novourčenej ceny právo od zmluvy o dielo bezodkladne odstúpiť; ak od zmluvy o dielo neodstúpi, je povinný zaplatiť novourčenú cenu. Ak je…
Read More

Prečo venovať svoju pozornosť Cookies na webstránke?

Dnešné podnikateľské prostredie sa nezaobíde bez webovej stránky podnikateľov. Webová stránka môže slúžiť na prevádzkovanie e-shopu podnikateľa, poskytovanie služieb podnikateľom, môže slúžiť na komunikovanie so zákazníkmi alebo partnermi alebo môže byť len akousi vizitkou podnikateľa. V drvivej väčšine prípadov sa však jej fungovanie nezaobíde bez tzv. cookies. Cookies môžu slúžiť na správne fungovanie stránky (jej správne zobrazenie, napr. iné zobrazenie webstránky bude v prehliadači PC, iné v prehliadači na mobile), vyhodnocovanie návštevnosti (užívatelia na akom zariadení, s akými IP adresami, ako často, ako dlho navštívili webstránku) alebo prípadne na cielenú reklamu. Tento výpočet nie je uzavretý a závisí len od predstavivosti podnikateľa (alebo jeho IT oddelenia). Cookies z právneho hľadiska rozdeľujeme na dve skupiny. Na také, pri ktorých sa nevyžaduje získanie súhlasu od užívateľa (tzv. funkčné cookies nevyhnutné na poskytovanie služby požadovanej užívateľom) a všetky ostatné, kde…
Read More

Rizikové povolanie – športovec

Šport vie byť krásny, ale aj nebezpečný, čo sa nepochybne ukáže i pri tohtoročných ZOH v čínskom Pekingu, keď si niektorí športovci odnesú medaily a niektorí zranenia. Nemusíme však byť vrcholovými športovcami, aby sme nebezpečnú povahu športu poznali na vlastnej koži. Stačí potýčka medzi hráčmi počas priateľského futbalového derby, tu rana, tu postrčenie – a zranenie je na svete. Možno i zranenie, ktoré si vyžiada liečbu. A možno dokonca zranenie, za ktoré si ten, kto zranenie utrpel, chce vymáhať náhradu škody od toho, kto zranenie spôsobil, ako sa stalo v prípade, do ktorého musel zasiahnuť až Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca, ktorý pri strete s loptou a žalovaným na futbalovom zápase utrpel dvojitú zlomeninu predkolenia, si od žalovaného nárokoval náhradu škody, a to náhradu bolestného, náhradu straty na zárobku, ako aj náhradu ďalších nákladov spojených s liečbou. Žalobca so svojou žalobou…
Read More

Písomnosť v elektronickej komunikácii

Rozvoju digitálnych technológii sa museli prispôsobiť nie len občania, podnikatelia, či štátne orgány ale aj zákonodarcovia na celom svete. Jedným zo základných „výdobytkov“ digitálnej revolúcie je možnosť komunikovať prostredníctvom elektronických prostriedkov. Čo všetko môžeme považovať za písomnú formu, ktorá vznikla prostredníctvom elektronických prostriedkov? Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje možnosť využívania elektronických prostriedkov vo viacerých právnych predpisoch, vrátane doručovania súdnych písomností (Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/327/2014). V zmysle § 105 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. „ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu“. Tiež majú súdy podľa § 100 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. okrem písomného predvolania na jednotlivé procesné úkony možnosť osobu predvolať aj telefonicky alebo inými vhodnými elektronickými prostriedkami, pričom ako dôkaz na preukázanie tejto…
Read More

Faktúra naozaj nestačí

Často sa nielen v súdnych konaniach možno stretnúť s takou argumentáciou veriteľa, že svoj nárok identifikuje slovami „nárok z tej a tej faktúry“, t.j. veriteľ má za to, že sama skutočnosť vystavenia faktúry zakladá opodstatnenosť jeho nároku a akékoľvek ďalšie preukazovanie je zbytočné. V dôsledku tohto presvedčenia preto veriteľ neraz podcení svoju procesnú stratégiu, čo môže viesť až k jeho neúspechu v spore. Presvedčenie veriteľa nepochybne vychádza i z formulácie ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ktorý stanovuje: „Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť,…
Read More

Cyklistická novela

Dňa 25.11.2021 Národná rada SR prerokovala a schválila (103 zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za prijatie novely) poslanecký návrh, ktorým sa od 01.03.2022 mení zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Predmetnou novelou sa zavádzajú mnohé zmeny, ktoré sa budú týkať predovšetkým vodičov motorových vozidiel a cyklistov.   Zmeny týkajúce sa vodičov a cyklistov Podľa schválenej novely vodiči nesmú: ohroziť nie len chodcov, ako tomu bolo doteraz, ale ani cyklistov na cestičke pre cyklistov, chodcov a cyklistov (§ 4 ods. 2 písm. h)), zastaviť vozidlo nie len na prechode pre chodcov alebo priechode pre cyklistov, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, ale ani na miestne na prechádzanie (§ 4 ods. 2 písm. m)), pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť nie len vozidlá, pred ktoré sa po predídení zaraďujú, ale ani malé motocykle, cyklistov alebo chodcov (§…
Read More

Proces EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Proces posudzovania vplyvov vybraných stavieb, zariadení a činností na životné prostredie za účelom dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja (tzv. EIA – Environmental Impact Assessment) má vo svete už viac ako 50-ročnú tradíciu (prvý významný legislatívny akt z tejto oblasti – zákon o štátnej politike USA pre ochranu životného prostredia – bol podpísaný 01.01.1970). Na území Slovenskej republiky bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie prvýkrát zakotvené v zákone č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý bol pod vplyvom požiadaviek európskych spoločenstiev nahradený do súčasnosti platným zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Vzhľadom na potrebu komplexnej ochrany životného prostredia pozná Zákon tri druhy konaní: posudzovanie návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom (tzv. SEA – Strategic Impact Assessment), posudzovanie navrhovaných činností, posudzovanie vplyvov…
Read More

Opatrenia súvisiace s druhou vlnou pandémie

Rovnako, ako počas prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19, tak aj počas druhej vlny pandémie v Slovenskej republiky boli prijaté opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie vírusového ochorenia COVID-19. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili v skrátenom legislatívnom konaní dňa 14.01.2021 zákon č. 9/2021 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19. Tento zákon je účinný od 19.01.2021.   Neplynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt do 28.02.2021 Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. s účinnosťou od 19.01.2021 dochádza k dočasnému neplynutiu premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde. Uvedené platí odo dňa účinnosti tohto zákona čiže od 19.01.2021 až do 28.02.2021. Neplynutie sa týka aj lehôt, ktoré uplynuli po 31. decembri…
Read More

Základný prehľad krokov smerujúcich k zosúladeniu interných procesov a postupov:

Okruh osobných údajov Vzhľadom na rozšírenie doterajšieho okruhu chránených osobných údajov, o ďalšie údaje najmä technického charakteru, akými sú IP adresa, lokalizačné údaje alebo súbory cookies, je nevyhnutné v prvom kroku zistiť, aké osobné údaje sú prevádzkovateľom spracúvané a či niektoré z nich spadajú do osobitnej kategórie osobných údajov. Účel spracúvania osobných údajov Získavané osobné údaje môžu byť spracúvané iba na výslovne uvedené a oprávnené účely. Účel spracúvania osobných údajov by mal byť obsiahnutý tak v záznamoch o spracovateľskej činnosti, ako aj v informáciách pre dotknutú osobu, súhlase so spracovaním osobných údajov, sprostredkovateľskej zmluve či bezpečnostnej dokumentácii. Spracúvanie osobných údajov na iné účely, než na aké boli získané (napríklad na účely marketingu) je bez právneho základu vylúčené. Právny základ spracúvania osobných údajov Spracúvanie osobných údajov je podľa novej právnej úpravy zákonné iba vtedy, ak je daný právny základ…
Read More

Aktuálne zmeny v Obchodnom zákonníku s účinnosťou od 01.01.2018

Rozšírenie spektra rozhodnutí o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka Rozhodnutím o vylúčení podľa ustanovenia § 13a Obchodného zákonníka už nie je len rozhodnutie súdu, ale môže ním byť aj rozhodnutie iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom a zároveň osobitný predpis ustanovuje, že rozhodnutie tohto iného orgánu (napríklad daňového) je rozhodnutím o vylúčení. V súčasnosti však ešte nie je platná a účinná žiadna právna úprava, ktorá by upravovala možnosť vydať rozhodnutie o vylúčení iným orgánom ako súdom. Porušenie obchodného tajomstva V rámci transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know- how a obchodných informácií došlo zmenou ustanovenia § 51 Obchodného zákonníka k spresneniu a rozšíreniu definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. pričom pod pojem „porušenie“ sa subsumuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, Zároveň sú v tomto zákonnom ustanovení…
Read More

Zastupovali sme pred Ústavným súdom Slovenskej republiky – doručovanie v exekučnom konaní

K účinnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie nedôjde, ak súdny exekútor poverí jeho doručením inú osobu (zamestnávateľa povinného), keďže sa jedná o nezákonný postup, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 04.07.2017, sp.zn. III. ÚS  212/2017 označil v praxi častokrát bežné doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému prostredníctvom zamestnávateľa za nezákonný postup, a to z dôvodu, že zákon  (máme na mysli Exekučný poriadok a procesný predpis – aktuálne Civilný sporový poriadok) nedovoľuje zamestnávateľovi „suplovať“ súdneho exekútora pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie.  Z tohto nálezu ústavného súdu potom vyplýva, že ak súdny exekútor v rozpore so zákonom poverí zamestnávateľa k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie, potom sa takéto doručenie nemôže považovať za účinné. Nález ústavného súdu je prelomový v tom, že označuje bežnú prax súdnych exekútorov pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie za nezákonný postup nemajúci oporu v právnych predpisoch.…
Read More

Zastupovali sme – súdne rozhodnutie z oblasti cudzineckého práva

Existencia rodinného života založeného manželstvom s občanom Slovenskej republiky môže predstavovať prekážku administratívneho vyhostenia cudzinca z tretej krajiny Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža 9/2016 zo dňa 27. júla 2016 zrušil rozhodnutie cudzineckej polície, ktorá administratívne vyhostila cudzinca, ktorý bol manželom občianky Slovenskej republiky a otcom občana Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky reflektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva a Súdneho dvora Európskej únie dospel k záveru, že administratívne vyhostenie nie je primeranou sankciou za neoprávnený vstup či neoprávnené zotrvanie cudzinca, ktorý je manželom/manželkou občana Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky. Uvedené závery platia v prípade, ak je dôvodom administratívneho vyhostenia výlučne skutočnosť, že takýto cudzinec neoprávnene vstúpil alebo neoprávnene zotrval na území Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „...Ak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného…
Read More

Súdne rozhodnutie z oblasti práva sociálnych služieb

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby, účastníkom ktorej je verejný poskytovateľ zriadený obcou alebo vyšším územným celkom, nie je spotrebiteľskou zmluvou Medzi žalobcom (zariadenie sociálnych služieb zriadené vyšším územným celkom) a žalovaným (prijímateľ sociálnej služby) vznikol spor o otázke, či zmluva o poskytovaní sociálnej služby je zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvej inštancie posúdil túto otázku tak, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Túto otázku riešil aj odvolací súd s nasledovným záverom: „Ďalšia zásadná odvolacia námietka žalovanej sa týkala ňou tvrdenej spotrebiteľskej povahy zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná mala za to, že žalobca ako poskytovateľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Obdobnú definíciu dodávateľa obsahuje čl. 2…
Read More

Stavebné konanie III. časť

Rozhodnutie o odmietnutí priznania postavenia účastníka V tomto článku rozoberáme povinnosť správneho orgánu vydať rozhodnutie o tom, že určitá osoba nie je účastníkom správneho konania, ak správny orgán dospeje k takému skutkovému a právnemu záveru. Ďalej v článku upriamime pozornosť na povinnosť správneho orgánu náležite zistiť okolnosti rozhodujúce pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Budeme sa tiež venovať otázke preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníctva súdom v rámci správneho súdnictva. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku týkajúcom sa účastníctva v stavebnom konaní účastníkom správneho konania je vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako "správny poriadok") aj "ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až…
Read More

Stavebné konanie II. časť

Účastníctvo v stavebnom a územnom konaní Vymedzenie účastníka podľa § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako "správny poriadok"), ktorá znie "účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.", sa uplatní aj na vymedzenie účastníkov v územnom a stavebnom konaní, ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Sžp21/2012 z 27.06.2013 (Mochovce). Definícia účastníctva je v právnych predpisoch Slovenskej republiky rozdrobená medzi všeobecnú právnu úpravu (§ 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)) a osobitnú právnu úpravu jednotlivých druhov správnych konaní (napr. § 34 a § 59 stavebného zákona, § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988…
Read More

Stavebné konanie I. časť

Možno previesť stavebné povolenie? V súčasných slovenských podmienkach (najmä investičných) sa objavujú zmluvné vzťahy, objektom ktorých je "prevod stavebného povolenia". Účelom týchto zmlúv je prevod práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia z osoby A, ktorá tieto práva a povinnosti nadobudla ako výsledok stavebného konania, na osobu B, ktorá zvyčajne ani nebola účastníkom stavebného konania. Zastávame názor, že ak osoba B nebola účastníkom predmetného konania, takýto prevod nie je platný. 1. Účel stavebného konania Slovenská republika má zatiaľ právne vzťahy spojené s povoľovaním stavieb upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V štvrtom oddiele stavebného zákona (ustanovenia § 54 až § 70) je upravené povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udržiavacích prác. Vydaniu stavebného povolenia predchádza stavebné konanie. V stavebnom konaní rozhoduje príslušný stavebný úrad…
Read More

Povoľovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení

Článok je venovaný problematike umiestňovania a povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení najmä tzv. billboardov/bigboardov s dôrazom na ústavnoprávne hľadisko právnej úpravy umiestňovania billboardov na úrovni obcí a otázke možného zásahu do vlastníckeho práva schváleným územným plánom. I. Relevantná právna úprava umiestňovania billboardov (t.j. informačných, reklamných a propagačných zariadení) Povoľovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení vykonáva stavebný úrad, ktorým je podľa ustanovenia § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "stavebný zákon") obec.  Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.…
Read More