AKTUALIZOVANÉ k 08.04.2020
Zmeny v Zákonníku práce týkajúce sa času mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu
Dňa 04.04.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2020 Z. z. o ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako “zákon č. 66/2020 Z. z.”). Najdôležitejšie zmeny v oblasti pracovného práva, ktoré zákon č. 66/2020 Z. z. prináša, sú nasledujúce.
I. Výkon práce z domácnosti
Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom je jednak zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ale aj zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti. Predpokladmi uplatnenia sú:
- existencia opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom, ktoré je účinné
- dohodnutý druh práce umožňuje výkon práce z domácnosti a
- na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti v prípade uplatnenia práva zamestnanca na výkon práce z domácnosti.
Zmenou je teda možnosť nariadiť tzv. homeoffice zo strany zamestnávateľa (mimo času účinnosti vyššie uvedených opatrení v oblasti verejného zdravia je homeoffice možné len dohodnúť) a zároveň právo zamestnanca za splnenia vyššie uvedených podmienok vykonávať prácu doma.
II. Rozvrhnutie pracovného času
Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.
III. Zmena lehoty na oznámenie určenia čerpania dovolenky
Dochádza k skráteniu doby na splnenie oznamovacej povinnosti zo strany zamestnávateľa o čerpaní dovolenky. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej,
– 7 dní vopred
– 2 dni vopred, ak ide o nevyčerpanú dovolenku za minulý rok.
Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.
IV. Prekážky v práci
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zamestnancovi sa však po novom poskytuje ochrana na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný v prípade, ak má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu
- karanténneho opatrenia,
- izolácie,
- osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo
- osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení vyššie uvedených prekážok v práci, sa na účely § 157 ods. 3 Zákonníka práce posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. To znamená, že zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté – to znamená, že ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a v dohode bola dohodnutá nižšia suma ako 80% priemerného zárobku, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, avšak najmenej vo výške 60 % jeho priemerného zárobku.
Uvedená zákonná zmena sa vzťahuje na situácie, ktoré nastávajú napr. z dôvodu, že štát zakáže alebo obmedzí prevádzkovanie niektorých prevádzok pre verejnosť z dôvodu úradného rozhodnutia (napr. zabránenie šíreniu ochorení) alebo v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu, výnimočného stavu. Ak zamestnávateľ z tohto dôvodu musí obmedziť svoju činnosť, nepredstavuje to prekážku vis maior, ktorá nie je prekážkou ani na strane zamestnanca ani na strane zamestnávateľa, ale ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. V takejto situácii patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.
Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zamestnávateľmi a museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR, však môžu v tejto situácii požiadať o príspevok na mzdu zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100 eur. Podmienkou je udržanie pracovného miesta aj po skončení krízového obdobia. Podrobnejšie informácie nájdete tu https://www.pomahameludom.sk/ .
Vyššie uvedené zmeny sa uplatnia len v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.