COVID-19 a zmluvné záväzky

AKTUALIZOVANÉ k 03.04.2020

COVID-19 a zmluvné záväzky

V súvislosti s intenzívnym šírením ochorenia COVID-19 spôsobeného novým koronavírusom tak na Slovensku ako aj v zahraničí, vznikajú otázky dopadov tohto ochorenia na zmluvné vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. Ako v týchto prípadoch postupovať rozoberáme v nasledovnom článku.

Omeškanie v zmluvných záväzkoch

V prvom rade uvádzame, že dlžník podľa predpisov občianskeho práva môže zodpovedať len za omeškanie, ktoré spočíva v jeho osobných pomeroch. Zbaviť sa zodpovednosti za omeškanie, podľa predpisov občianskeho práva, možno okrem iného v prípade, ak ide o pôsobenie vyššej moci – tzv. vis maior (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1468).

Čo sa týka predpisov obchodného práva, zodpovednosť za omeškanie dlžníka je objektívnou zodpovednosťou bez možnosti zbavenia sa viny (OVEČKOVÁ, O. a kol: Obchodný zákonník. Veľký Komentár. Zväzok II, Bratislava: Wolters Kluwer, s.r.o., str. 356). Na druhej strane, dlžník v omeškaní má možnosť vyviniť sa zo zodpovednosti za škodu, ktorú svojim omeškaním spôsobil veriteľovi.

Omeškanie dlžníka v súvislosti s ochorením COVID-19 môže mať zásadné následky pre zmluvnú stranu, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu môže ísť o:

  • odstúpenie od zmluvy (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 344 a nasl. Obchodného zákonníka),
  • požadovanie úroku/poplatku z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 Obchodného zákonníka),
  • zrušenie fixnej zmluvy (§ 518 Občianskeho zákonníka),
  • prechod zodpovednosti za stratu veci, poškodenie alebo jej zničenie (§ 520 Občianskeho zákonníka),
  • možnosť požadovať náhradu škody (§ 519 Občianskeho zákonníka, § 367 Obchodného zákonníka),
  • splatnosť celého dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka),
  • možnosť výpovede nájmu bytu (§ 711 ods.1 písm. b) Občianskeho zákonníka),
  • nemožnosť plnenia (§ 575 Občianskeho zákonníka) a pod.
Čo je to vyššia moc (tzv. vis maior)?

Vyššiu moc možno charakterizovať ako okolnosť, ktorá nie je závislá od vôle zmluvných strán, je pre zmluvné strany nepredvídateľná a neodvrátiteľná. V právnej praxi sa možno zvyčajne stretnúť s vyššou mocou vo forme živelnej pohromy (napr. víchrica, povodeň, požiar, zemetrasenie, úder blesku). Niet pochýb, že pod takúto okolnosť možno zaradiť aj pandémiu spôsobenú ochorením COVID-19.

Vyjadrením vyššej moci v zákone je § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého  za okolnosti vylučujúce zodpovednosť [pozn. za škodu] sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Aké dopady môže COVID-19 v zmluvných záväzkoch spôsobiť?

Ochorenie COVID-19 môže mať v praxi rôzne následky, ako napríklad obmedzenie pohybu fyzických osôb, obmedzenie výroby podnikov (či už dodávateľa alebo niektorého zo subdodávateľov), zdržania v distribučných reťazcoch, nadpriemerná absencia zamestnancov a pod., čo môže v konečnom dôsledku vyústiť do nedodržania zmluvných povinností dlžníka (pod dlžníkom je potrebne rozumieť ktorúkoľvek osobu povinnú plniť akýkoľvek záväzok).

Ako vyhodnotiť, či a aký má ochorenie COVID-19 vplyv na môj zmluvný záväzok?

Ako sme naznačili v úvode, dopady ochorenia COVID-19 na zmluvné záväzky budú závisieť od mnohých okolností, ako napríklad režimu, ktorým sa zmluva spravuje (ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka?), od jednotlivých ustanovení zmluvy, ako aj od okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a podstatnou je tiež okolnosť, či bola zmluva uzavretá pred vypuknutím krízy spôsobenej COVID-19 alebo počas trvania tejto krízy.

Ak bola zmluva uzavretá počas šírenia ochorenia COVID-19, môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či omeškanie spôsobené vyššou mocou bolo pre zmluvné strany nepredvídateľné a neodvrátiteľné.

Je možné „ošetriť“ zodpovednosť za škodu v zmluve aj počas trvania ochorenia COVID-19?

Áno. Uvedené je vyjadrením zmluvnej slobody účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom je potrebné vziať do úvahy zverejnené informácie o priebehu a vývoji tohto ochorenia a zmluvne sa dohodnúť, že zmluvné strany sú si vedomé týchto okolností, ktoré môžu v konečnom dôsledku vyústiť až do porušenia niektorých zmluvných povinností.

Nakoľko vyššie citované ustanovenie § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje situáciu kedy (ne)možno aplikovať vis maior v zmluvných vzťahoch, pričom jedným z predpokladov je nepredvídateľnosť prekážky v čase vzniku záväzku (rozumej v čase podpisu zmluvy), bude nevyhnutné zmluvne dohodnúť rozšírenie vis maior pre účely uzatváranej zmluvy aj na také prekážky, ktoré budú spôsobené ochorením COVID-19, a to napriek tomu, že boli v čase uzatvárania zmluvy predvídateľné.

Sú prípady kedy ani vis maior vo forme COVID-19 nezbaví dlžníka povinnosti?

Áno. Na niektoré záväzky ochorenie COVID-19 nebude mať vplyv, ako napríklad povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 300 Obchodného zákonníka). V takom prípade však súd môže (v prípade ak by zmluvná pokuta bola neprimeraná) zmluvnú pokutu znížiť, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti.

Aj v tomto prípade však možno využiť zmluvnú voľnosť a zmluvne si dohodnúť „oslobodenie“ od povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre omeškanie spôsobené ochorením COVID-19.

 

Tento článok nepokrýva všetky otázky, ktoré sa môžu v právnej praxi vyskytnúť. Preto, ak potrebujete bližšiu konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.